EAT PRAY LOVE by Elizabeth Gilbert
Ani neviem, prečo som si túto knižku raz dávno v kníhkupectve vybrala. Matne sa mi marí, že som o nej počula už predtým. Pravdepodobné to je, veď podľa nej bol natočený aj film.
Príbeh ženy, ktorá opustila svojho manžela a rozhodla sa vydať na dlhú cestu nie v literárnom či filmovom svete ničím výnimočným. Skôr ma zaujalo to podanie.
Elizabeth Gilbert píše o sebe, o svojej ceste, o tom ako konečne po rokoch manželstva, v ktorom nebola šťastná, našla odvahu na zmenu.
Ona už dlhšie vedela, že nie je šťastná, že so svojim manželom nezdieľajú rovnaký pohľad na život. Dlho sa trápila a nevedela, čo robiť. Raz uprostred noci sa začala modliť k Bohu. Ju samotnú to prekvapilo, nakoľko dovtedy sa k Bohu vôbec nemala. A od tejto chvíľky sa začínajú odvádzať nasledujúce rozhodnutia, ktoré zásadným spôsobom menia život.
Názov knihy, Jedz, modli sa a miluj evokuje,
čo od nej môžeme čakať.
Strávi rok v zahraničí, konkrétne v troch krajinách. V Talianku - kde bez akýchkoľvek výčitiek ochutnáva tamojšiu kuchyňu, v Indii medituje a nakoniec si užíva na Bali. Znie to ako sen. No na takúto cestu ju vyprovokoval hrozný rozvod, ktorý ju psychicky totálne zruinoval.
To, že taliančina je jazyk neskutočné nádherný, o Taliansku ako krajine ani nehovoriac, je jasné. Pre Elizabeth bola taliančina akými odrazovým mostíkom na ceste k "oprave" vlastného života. A svoju cestu, na ktorej sa rozhodla nájsť rovnováhu medzi pôžitkami svetského a krásou duchovného života odštartovala práve v Ríme. V Indii sa venuje dlhé hodiny meditáciám a nakoniec sa Bali má stať miestom, kde nájde tú správnu zlatú cestu medzi týmito dvoma svetmi.
Stretla som sa z názormi, že knižka je nudná, len pre rozvedené ženy po tridsiatke. Tiež, že aj keď je o cestovaní (podľa mňa nie je - je o spoznávaní samej seba, o tom aký je život krásny, len niekedy treba otvoriť oči a vidieť ho správnym spôsobom), nenájdeme v nej žiadne cestovateľské tipy. Sorry! na takéto účely majú v kníhkupectvách regály s turistickými sprievodcami.
Mnohí Gilbert označujú za nacistickú pôžitkárku, pózera a podobne. Jasné, cela kniha sa toči okolo nej! okolo jej roka stráveného v zahraničí, a o jej spôsobe vyrovnávania sa so zmenami v živote, aké škaredý rozvod prináša. Nie každý je stroj, niekto svoje emócie proste musí prežiť naplno.
Kniha sa stala pre mnohé ženy po celom svete
doslova bibliou a motivovala ich
urobiť rapídne zmeny v živote.
Mnohí ju za jej prístup odsudzovali, utekať od "skutočného" života aby sa mohla takpovediac napchávať cestovinami v Taliansku, to už kde sme? Dokonca aj jej blízky priatelia ju označovali za blázna. Ale ona sa nedala! Mne sa to práve páči, neznášam škatuľkovanie a myslím, že každý by mal žiť život podľa svojich predstáv, či už v NYC, na Bali alebo v Albánsku. Každého osobná voľba.
Nehovorím, že sa so všetkými jej myšlienkami, ktoré nám v knihe predkladá stotožňujem. Koniec koncov sú to predsa JEJ názory. Ale mám taký pocit, že niektorí ľudia potrebujú kritizovať všetko čo má aký taký úspech.
Za mňa jednoznačne áno!
Čo vy? Čítali ste? Baví vás takýto štýl? Alebo je to skôr už klišé?
