au-pair

Loď alebo dom? Veľké plány a krásne miesta

11:20

Leto, leto, leto...
Nemôžem uveriť, že už je skoro koniec augusta!!! Dva mesiace v Španielsku prešli ako voda.
Pôvodne som sem išla s tým, že si tu kúpim dom a urobím z neho dokonalé letné sídlo. S veľkou terasou s výhľadom na more, kde si budem vychutnávať dobrú kávu každé ráno a čítať knihy. A také tie blabotinky.

Plán mi skazili dve veci. Ešte som v Španielsku nemala dobrú kávu (a na to si ja potrpím). Ale hlavne - momentálne nechcem ten dom, ale loď. 
Stačí taká menšia. :D Je to proste pecka, keď sa môžete len tak zobrať a plávať si voľne kde len chcete. Keď natrafite na zátoku s smaragdovo zelenou vodou a prázdnou plážou, máte vyhrané. Zaparkujete, sadnete na "lodnú terasu" a môžete si vychutnávať dokonalé prostredie. 
A najlepšie na tom je, že keď sa vám zunuje život na otvorenom mori, proste sa pristavíte v jednom z nádherných prímorských mestečiek a vydáte sa na exkurziu po pevnine. Čo viac. 

Moja španielska host family totižto jednu takú loď vlastní, a vždy keď spolu niekam ideme, v prístave si tajne vyberám, ktorá z lodí bude moja, a koľko "auapair hodín" ešte musím odrobiť, aby som si ju mohla dovoliť. Veľa. Ale nevadí. 




Keby náhodou plán s loďou nevyšiel a musela by som sa zmieriť s domom na pobreží, jedno s ideálnych miest by bola práve Cala Montgo.

Od prvého momentu je to jedno z mojich najobľúbenejších miest v celom Španielsku. Dokonalá zátoka. Nádherná architektúra. Biele domy, farebné rastliny. A ako bonus priezračné more, jaskyne v útesoch a podmorský svet, ktorý očarí každého, kto sa pustí od objavovania miestneho podmorského sveta. 

Aj napriek tomu, že ja a bicykel, to nie je veľmi dobrá kombinácia, a navyše, ja a bicykel do kopca - už vôbec nie, často krát sa len tak poobede zoberiem, prekonám ten úmorný kopčisko, čo nás oddeľuje a len tak si pár hodín hoviem na pláží a kochám sa. Ono to fakt stojí za to. 

Presvedčte sa sami.











 
 

 

cestovanie

Jeden deň vo Francúzsku, alebo prečo sa oplatí vstávať skoro

11:21

Síce nie som žiadne ranné vtáča, ale keď sa mi už
 podarí vstať skoro - dobrovoľne - stojí to za to. 
Deň sa zdá zrazu oveľa dlhší. Vlastne nie len že sa zdá,
on dlhší je. Takže sa dajú stihnúť veci,
o ktorých bežne len do 11tej hodiny rannej snívam :D 

toto bolo fakt vysoko! asi to nevidno, ale vyliezli sme na úplný vrch, kde strašne fučalo. Z tej výšky sa mi točila hlava a bála som sa, že stratím rovnováhu, lebo podomnou okrem takmer tisícročného múru nebolo nič :D
stála som na vrchu múru, ktorý je úplne na konci :D a stálo to za to! 

Napríklad: 
- vidieť dokonalý východ slnka nad morom
- prekročiť španielsko-francúzske hranice 
- zamilovať sa, ideálne viac krát (prvý krát do krásneho vojaka na hranici (on bol fakt KRÁSNY)  ktorý nám zdvorilo kývol (ach aach ahhh), druhý krát do nádhernej krajiny, prírody a vína)
- skoro ráno vyliezť vysoko na hrad, ktorý je ešte oficiálne zatvorený. Užiť si svieži horský vzduch a neskutočný výhľad.
- prejsť niekoľko stoviek kilometrov
- vidieť mnoho miest, mnoho výhľadov, mnoho hradov, čarovných uličiek, malých obdodíkov 
- zapisahávať sa, že neskončíme v McDonalde, ale hlad je svniňa
- odbočiť z klasickej turistickej trasy a potulovať sa pomedzi tie najroztomilejšie dedinky, pomedzi vinice 
- k tomu všetkému sa stratiť
- zo zatajeným dychom sledovať priezračnú vody vy pyrenejských riekach 
- vidieť veci ako z rozprávky, alebo klasického romantického filmu - francúzsky vidiek, nikde nik, kabriolet, žena s veľkým klobúkom a bielou šatkou okolo krku. Áno, Francúzsko je až nechutne sladké. 
- okrem východu slnka si (skoro) pozrieť aj západ - s parkovacími kapacitami v pobrežných francúzskych mestečkách na tom nie sú práve najlepšie, a proste sme to nestihli
- s takmer prázdnou nádržou sa modliť, aby sa uprostred ničoho zrazu zjavila čerpacia stanica. A ona sa objaví. Akurát Vás oberie o 200 eur. 
- vrátiť sa domov neskoro v noci s pocitom naplno prežitého dňa, s odhodlaním vrátiť sa na tie miesta a už nikdy neodísť. 

Za jeden deň sme vo Francúzsku obehli: 

1. Château de Puilaurens - hrad, respektíve zrúcanina. Po ceste sme ich videli desiatky, a všetky sú postavené vysoko na skalách, človek sa nestačí diviť. 


2. Carcassonne - mesto kde je hrad. A v tom hrade ďalšie mesto. Prekvapivo. 












3. Lagrasse - rozprávka. Asi najdokonalejšie zo všetkého. Dokopy tri ulice. Z každej budovy sála umelecký duch. "Umenie je múza." 
Priezračná rieka, kde sa kúpu miestne deti, kým ich mama si na balkóne číta knihu a pije popoludňajšiu kávu. 


4. Perpignan - v sobotu večer všetko zatvorené. Môžette ale vidieť, že francúzi majú zmysel pre aramžovanie záhonov, takmer všade. A keby ste zrazu dostali chuť previesť sa v protismere v jednosmernej ulici, kľudne do toho, polícia sa na vás bude len pozerať a usmievať:D
5. Collioure - nestihnutý západ slnka
6. asi 150 mini dediniek, ktoré sú božské, domáci len čumeli, kde sa tam berieme. Ak sme sa náhodu stratili a pýtali sa na cestu, boli neskutočne ochotní, a vždy sa nám snažili lámavou anglicko-francúzšinou vysvetliť cestu. 

Ponaučenie: 
1. oplatí sa vstávať skoro
2. milujem Francúzsko :D a áno, som asi posledný človek na Zemi, ktorý ešte nebol v Paríži. (A nie, Francúzsko to nie je len Paríž!)
 Avšak nie nadlho, už medzi dvermi som kupovala letenky.
Až v septembri, ale tak sa teším, že asi nezaspím (do konca septembra :D) 













books

Harry Potter and the Cursed Child - stojí to vôbec za to?

11:34

31.7.2016 vypuklo ďalšie potterovské šialenstvo. Internet zaplavovali fotky nadšených fanúšikov, ktorí sa (niekedy aj po viacerých pokusoch, keďže kniha sa predávala extra rýchlo) dostali k svojmu výtlačku. 


"Nemôžem sa dočkať, kedy sa zašijem pod perinu a pustím sa do 8. pokračovania Harryho Pottera."

Od vydania uplynuli 3 dni a vyzerá to tak, že nie každému vydržalo prvotné nadšenie.
Hrôza, toto je fanfiction a nie príbeh z pera J.K. Rowling. 
Slabé, slabé slabé. 
A tak nejak podobne...



obal bez obalu - táto čierna knihe svedčí :)

Hon za knihou 

Sama som si knihu objednala ešte v nedeľu (pretože bývam na konci sveta, a v Španielsku sú nedele extra mŕtve) a musela som počkať až do utorka, kým sa k nej dostanem. Alebo ona ku mne.
Zhltla som ju za dve hodiny. Priznám sa, bolo trošku divné čítať to v angličtine, lebo mám rada slovenský preklad (ako u jednej z mála kníh) (a tak ako Česi majú radi ten svoj :), všetky tie známe názvy, mená. Ale dalo sa.

A ďalej? Pocity, dojmy 

Uvedomme si, že je to divadelná hra! Samozrejme, že sa nebude dať porovnávať s predchádzajúcimi dielmi HP, ani náhodou. Na javisku ale môže byť neskutočne zaujímavá. Scény sa rýchlo striedajú, a tie špeciálne efekty! Kúzla, príšery. Scéna musí byť doslova magická! Predtým ma to vôbec nenapadlo, ale teraz tú hru fakt CHCEM VIDIEŤ NA ŽIVO! 

Možno niektorí fanúšikovia boli sklamaní aj z postáv. Starí dobrí Harry, Hermiona a RON s ktorými som príbeh začala keď som mala 11 a oni tiež, celé som to prežívala s nimi, stránku za stránkou, sú  zrazu preč - teraz sú to dospeláci s poriadnou prácou, ktorí si užívajú rodinný život a všetky jeho radosti a starosti. Prišlo mi, že aj ich vyjadrovanie je iné - ale adekvátne k veku :D Dokonca aj Draco sa zmenil- prišiel mi ako ustráchaný tatko a možno až prisladký.

Preto si myslím, že je lepšie, keď knihy končia poslednou vetou a nie divadelnou hrou. Máte očakávania. Svojich hrdinov máte radi, samozrejme že sa tešíte na ďalšie stretnutie. Navyše po toľkých rokoch! Ale niekedy to proste nie je tak, ako sme si predstavovali.



Celkový dojem

Musím sa priznať, mám v tom trochu zmätok. Kniha sa mi páčila, to áno. Neviem si predstaviť, že by som ju neprečítala, keď už vyšla. V tomto prípade je zvedavosť silnejšia.
Aj napriek tomu, že divadelné hry vo všeobecnosti nečítam (toto bola moja druhá!) nemohla som sa od knihy odtrhnúť. Niekoľko poznámok nás uvedie do situácie a "kulisy" predsa všetci dobre poznáme.
Podľa mňa sa v "knihe" neudialo nič prevratné a v podstate som rada (SPOILER ALERT) že všetko ostalo "po starom" tak ako má byť, čo myslíte?

Knihu nepovažujem za právoplatné pokračovanie, pre mňa príbeh skončil sedmičkou. Ale bolo príjemné opäť sa ocitnúť vo svete kúzel - možno preto som sa od knihy nedokázala odtrhnúť - tá nostalgia, ten pocit, keď s napätím obraciate stránku za stránkou! 


Máte prečítané? Alebo sa ešte len chystáte? Alebo vás negatívne reakcie nadobro odradili? 


au-pair

Letný zostrih - Costa Brava

13:55

O útrapách v škole, špekuláciách a krokoch smerom do tepla

Písanie bakalárky to bolo azda to najhoršie, čo som v živote robila. Nesmierne závidím tým šťastlivcom, ktorí pisali od srdca a s nadšením. Ja som v mojej téme maximálne tápala a ešte pár dní pred odovzdaním som netušila. aké závratné zistenia by mala moja práca preukázať.

  Našťastie to je už za mnou, rovnako (a neuveriteľne) aj štátnice. A tak hurá, po dvoch mesiacoch opustiť kuticu a vyjsť von medzi ľudí. 


A aj keď je Praha neskutočne krásna, aj napriek tomu, že zbožňujem vysedávanie na náplavke, či už s knižkou alebo s pivom :D, pre mňa "von" znamenalo ďalej ako za steny mojej luxusnej internátnej izby. Jednoducho som po 4 rokoch prestala mať pocit, že tam "objavím niečo nové" (Tým myslím v Prahe, naša izba bola ako tajomná komnata, tam sa vždy zjavovalo "niečo nové", ale nikdy to nebolo príjemné :D) 

Takže čo teraz? 
Minulý rok som urobila spontánne rozhodnutie a išla som ako aupair do Madridu. A vyplatilo sa. 
Chcela som zas niekde do tepla a prioritou bolo Taliansko. Lenže skúste sa dohodnúť s Talianmi. Také jednoduché to nie je.


Takže znova. Španielsko. Respektíve Katalánsko. Lebo - nemýľme si dojmy a pojmy. Katalánsko sa síce v Španielsku nachádza, ale tam akákoľvek podobnosť končí.
Či už celkovo ľudia, zvyky, alebo jazyk. A keď už, tak okrem katalánčiny skôr natrafíte na francúzštinu ako na španielčinu. Ale čo. Je tu pekne, je tu dobre. A to je dôležité. 

klasická atrakcia pre fotochtivých turistov, ale pre mňa sú to už starí známi, prechádzam okolo nich milión krát denne

púšť na pláži




 A že život aupair, to nie je med lízať mi iste potvrdia viacerí, ktorí si niečím podobným prešli. 

jedna z obľúbených vecí - lezenie po strmých, ostrých, pichľavých a už na prvý pohľad nebezpečne vyzerajúcich útesoch - ako inak - naboso! jedine!
Ale na druhej strane, vyskúsať si žiť v novej krajine, navyše tak slnečnej ako je Španielsko, výmenou za pár hodín s deťmi, to nie je zlý "obchod". Niekedy to dokonca môže byť aj celkom sranda, pokiaľ má "vaše" dieťa zrovna dobrú náladu :D

A všetky tie výhody, ktoré so sebou prináša bývanie pri mori! Dávka endorfínov  pri každom pohľade na to modré nekonečno. 

Keďže som to už nejaký ten týždeň a ďalšie ma ešte len čakajú, boli výlety, fiesty a siesty na pláži. Sranda, ale aj smutné chvíľky. Niekedy zábava, niekedy troška nuda. A raz za čas celkom čurbes! Všetko v správnej mierke, rovnováha je dôležitá. 

Malá ukážka toho, čo by malo v najbližšej dobe pribudnúť na blogu. Pretože Costa Brava má nielen krásne pláže, ale aj veľmi svojskú architektúru. Vždy je na čo pozerať, obdivovať a tak sa zároveň tešiť z maličkostí, a niekedy aj totálnych blbostí. 



INSTAGRAM

Popular Posts

Like us on Facebook

Flickr Images